Wildlifephotobrothers

Aký otec, taká Terezka – v otcových šlapajách

05.02.2013

   Dovolil som si parafrázovať staré známe porekadlo „aký otec, taký syn, aká matka, taká Katka. V mojom prípade skôr teda „aký otec, taká Terezka“. Syn je ešte dosť malý na to, aby dokázal pochopiť dôležitosť stlačenia spúšte. Zato Terezka už začína mať svoje prvé fotografické výsledky.

Terezkine začiatky so statívom pri fotografovaní vstavača purpurového. Vtedy mala 1,5 roka.

 

     Kto má deti, ten vie svoje o efektívnom využívaní času, a to obzvlášť pri individuálnych záľubách. Pre všeobecné blaho a rodinný pokoj často brávam so sebou na fotografovanie i môj „support“ tím. Terezka preto mala od malička možnosť pozorovať ma pri fotografovaní. Pamätám si na prvé takéto fotografovanie. Mala azda 3 mesiaca. Do kočára som natrepal fototechniku a vybral sa fotiť. Pekne zaspala a ja som sa "vybláznil".

Spoločné fotografovanie hmyzovnikov.

 

    Manželka dostala na narodeniny svoj vlastný kompakt, ktorý sa však o 2 roky stal hlavným „telom“ našej Terezky. Všímam si, že mnohí rodičia sú hákliví, keď ich deti používajú techniku. My sme mali s Terezkou presné pravidlá, ktoré keď porušila, foťák jej bol odobratý. Inak sme jej nebránili v používaniu, a to malo blahý vplyv.

Jedna z prvých vydarenejších záberov flóry (Veternica hájna). Terezkine 3 roky.

 

    Zo začiatku ju bavilo len si fotografie pozerať. Po čase však chcela aj ona vytvárať svoje prvé zábery. Abstraktných motívov detailov obrusu či pokožky na rukách, pohľadov z detskej perspektívy bolo neúrekom a rada sa nimi chválila. Postupom času sa však jej kompozičné cítenie zlepšuje. Výsledkom je, na jej vek (3 roky), pekná fotografia jašterice, ktorú sme spolu zdokumentovali minulú jar. Ja so svojim fotoaparátom, ona zas so svojim. Ničomu ju slovne neučím, učí sa len z toho, čo vidí.

Prvá vážnejšia Terezkina "wildlifovka" v jej troch rokoch. Podotýkam, že som jej vôbec nepomáhal. Fotil som si to isté po svojom.:)

 

Na porovnanie môj výstup. V porovnaní fototechniky a vekov, tak nie je až taký rozdiel, nie?:)

 

    

      Pomaly by som ju mal začať priúčať aj postprocessingu, ktorému už trochu privoniava. Najviac sa jej páči, keď môže na tablete perom vykresliť masku vo vrstve. Ale to už bude iná kapitola.:)

    Takže kedy je ten správny vek na učenie detí fotografovať? Keď ho dokážu samostatne držať v ruke a nehodia ho svojvoľne o zem. Už len čakám, kedy náš Ondrejko (1 rok a 3 mesiace) zoberie Terezkinu techniku a bude nasledovať jej príklad. No oveľa dôležitejšou výzvou pre mňa je, aby som ich naučil dobrému a zdravému vzťahu k našej prírode. Aby nemali strach z toho, čo v nej žije a rastie, aby vedeli, že žijú len dobré zvieratká (a neexistuje zlý vlk ale skôr zlý poľovník), že ježko jabĺčka na chrbte nenosí a ani netopier sa nezakutre do vlasov. A čo je najdôležitejšie, aby mali k prírode úctu a lásku a vedeli, že od nej je človek závislý a nie ona od neho. Tak nám pán Boh pomáhaj!:)

Začiatky so zrkadlovkou.

 

 

Autor: Matej Žiak

Komentáre (6)
Späť na články