Wildlifephotobrothers

Nie je makro ako makro

11.05.2012

V dobe digitálnych fotoaparátov s neskutočnými makro-funkciami, ktoré nám ponúka v reklame výrobca, je snáď každý majiteľ fotoaparátu makrofotograf. Mnoho začínajúcich fotografov si hovorí: "začnem makrom, to je najjednoduchšie." No ku kvalitnému výsledku ich čaká ešte veľmi dlhá cesta plná trpezlivosti a často aj sklamaní. Laická verejnosť, no bohužiaľ aj mnohí skúsení fotografii, považuje každú fotografiu nasnímanú makroobjektívom, či fotografovanie v takomto režime za makrofotografiu. Ak je na obrázku kvet, motýľ, vážka či iný bezstavovec, automaticky ho priradia do kategórie makro. Tento prístup je však chybný mýtus. Pojem makrofotografia nezávisí teda od toho, ako blízko som pri fotografovanom objekte, ani aký objektív či režim používam, alebo aký námet fotografujem. Závisí od niečoho úplne iného, a tým niečím je zväčšenie.


 


Mierka zväčšenia


Rozhodujúcim činiteľom, či ide o makrofotografiu alebo o fotografiu detailu je mierka zväčšenia alebo pomer zobrazenia. Ak pomer zobrazenia neprekročí hodnotu 1:2, ide o fotografiu detailu (v angličtine používaný aj výraz close-up). Na takejto fotografii môže byť napríklad zachytená vážka, väčší kvet alebo nejaký obojživelník a podobne.
Pokiaľ mierka zobrazenia sa priblíži alebo presiahne hodnotu 1:1 tu už konečne môžeme hovoriť o skutočnej makrofotografii. Spomínaný matematický pomer, ktorý definuje makrofotografiu vznikol počas éry analógových fotoaparátov. Stanovuje sa ako pomer veľkosti fotografovaného objektu  s jeho veľkosťou na kinoformátovom políčku filmu. Teda jednoduchšie povedané - jeho veľkosť na filme bude zodpovedať reálnej veľkosti.  V súčasnej dobe digitálnych fotoaparátov sa veľkosť kinoformátového políčka nahradilo veľkosťou senzora. A preto, aby nevznikali chybné výpočty najmä pri malých senzoroch digitálnych kompaktov, veľkosť senzora sa prepočítava na veľkosť 36 mm. Čo je dlhšia strana filmového políčka. Poviete si, uf, tak takéto fotografovanie ja nepotrebujem, samá matematika. A máte pravdu, pri reálnom fotografovaní v teréne vám sú tieto výpočty zbytočné a nijako vám nepomôžu dosiahnuť krajší záber. Slúžia nám len na to, aby sme vyšpecifikovali, čo je makrofotografia a čo už nie je.


Veľa laikov by považovalo tento obrázok za makrofotografiu. Opak je pravdou. Ide o fotografiu detailu kysličky obyčajnej.

 

 

Skutočná makrofotografia kysličky je až táto. Tento záber by sa nedal odfotografovať bežným setovým objektívom, bol by potrebný makroobjektív alebo iné špeciálne príslušenstvo.

 


Technika pre makro


Výbava fotografa, ktorý stojí na začiatku svojej cesty a rozhoduje sa, ktorým smerom sa má vydať, obsahuje v lepšom prípade techniku, ktorá dokáže snímať zábery v mierke 1:4 a menej, v lepšom prípade 1:2. Na získanie zväčšenia aspoň 1:1 je potrebné špeciálne príslušenstvo, ktoré sa od seba líši nie len dostupnosťou, cenou, zložitosťou, ale aj výstupnou kvalitou. Určitú výhodu majú majitelia kompaktných fotoaparátov. Môžu bez nadmerných finančných výdavkov fotografovať z krátkej vzdialenosti, dokonca už od 1 cm. Zaostrovacia vzdialenosť pri väčšine makroobjektívoch je minimálne 30 cm. Táto nevýhoda sa dá však upraviť príslušenstvom ako sú predsádkové šošovky, medzikrúžky a makromechy. Kompakty túto možnosť okrem využitia predsádkových šošoviek nemajú.

 

Predsádkové šošovky


Najpohodlnejšia a najmenej nákladná voľba sú predsádkové šošovky, ktoré sa dajú použiť ako pri digitálnych zrkadlovkách, tak pri kompaktoch. Treba však poznamenať, že aj kvalita výstupu zodpovedá cene a náročnosti.
Predsádkové šošovky alebo aj makropredsádky sú šošovky s rôznou dioptrickou mohutnosťou, ktoré slúžia ako lupy a sú zasadené do filtrového prstenca. Môžu byť tvorené jedným (menej kvalitné) alebo dvoma optickými členmi. Na dosiahnutie zväčšenia 1:1 je však treba použiť zostavu niekoľkých predsádok, čo sa však negatívne odrazí na kvalite fotografie.


Použitím dvoch predsádkových šošoviek na objektív kompaktného fotoaparátu mohol vzniknúť tento detailný záber na orchideu. Je však badať na lupeňoch jemnú aberáciu (optická chyba).

 


Medzikrúžky


Úlohou medzikrúžkov je zväčšiť vzdialenosť medzi objektívom a telom fotoaparátu. Dajú sa však použiť len pri zrkadlovkách. Neobsahujú nijakú optickú jednotku, sú len akýmsi čiernym tubusom, ktorý znižuje zaostrovací rozsah. Čím ďalej sa objektív nachádza od senzoru (filmu), tým bližšia bude jeho zaostrovacia vzdialenosť. Pri ich používaní sa bohužiaľ znižuje svetelnosť celej optickej sústavy a tiež sa stráca možnosť zaostriť do nekonečna. Obrazová kvalita je limitovaná len zručnosťou fotografa a použitým objektívom, nie samotnými medzikrúžkami. Je to najlepšia voľba pre začiatok v pomere cena : kvalita.


Vďaka sade použitých medzikrúžkov sa zmenšila pracovná vzdialenosť medzi motýľom a objektívom, čim bolo možné vytvoriť makro - záber,  čisto len na hlavu motýľa.

 


Makromechy


Makromechy svojou funkciou a princípom sú totožné s medzikrúžkami. Ich vylepšením je, že na rozdiel od medzikrúžkov dokážu plynule meniť vzdialenosť. Umožňuje im to harmonikovité spojenie čiernej svetlo-nepriepustnej látky s dvoma bajonetovými závitmi umiestnenými na koľajničke. Nevýhodou okrem úbytku svetla je aj veľmi zložitá manipulácia, pri lacnejších modeloch absencia autofokusu a v neposlednom rade vysoká cena. Na tento doplnok si trúfnu len skúsení a veľmi trpezliví fotografi.

Použitie makromechov je náročné a často v teréne neaplikovateľné. Preto mnoho fotografov túto pomôcku využíva v domácom ateliéri. Napríklad pri fotografovaní krídel preparovaných motýľov (vidlochvost feniklový).

 

Makroobjektiv


Ako posledným zlatým príslušenstvom makrofootografie sú špeciálne konštruované makroobjektívy. Vyznačujú sa ostrou kresbou, vysokou svetelnosťou, malou zaostrovacou vzdialenosťou a mierou zväčšenia 1:1. Ohnisková vzdialenosť makroobjektívov je od 60 - 180 mm, pričom najpoužívanejšie sú objektívy s ohniskom 100 mm. Samozrejme takéto objektívy sa dajú použiť aj v inom žánri fotografie ako sú zátišie a portrét. Špeciálnu výnimku tvorí objektív Canon MP-E 65 mm, s ktorým sa dá dosiahnuť zväčšenie 5:1. Je však náročný na obsluhu pre chýbajúci autofokus.

Makroobjektív je na rozdiel od ostatných objektívov konštrukčne navrhnutý tak, aby bolo možné fotografovať v mierke zväčšenia 1:1. No dá sa využiť aj pri portrétovom fotografovaní.


"Low- cost" zostava


Kvalitné makroobjektívy sú často finančne náročné záležitosti a nie každý si ich môže dovoliť. Je však spôsob, ako dosiahnuť veľa muziky za málo peňazí a pri tom získať zväčšenie 5:1 a viac. Jednou z možností je spojenie základného objektívu s druhým reverzne napojeným objektívom, alebo priame revezne napojenie základného objektívu. Obráteným objektívom pri tom môže byť starý analógový bazárový kus, ktorý sa dá kúpiť takpovediac za facku. V spojení s medzikrúžkami, či nahradením primárneho objektívu makroobjektívom, môžete dosiahnuť zväčšenie aj 7:1. Je však dôležité poznamenať, že tu sa už očakáva určitá zručnosť a  je potrebné použiť statív, externý blesk, káblovú spúšť a živý náhľad.

Lacnou a kvalitatívne výhodnou voľbou je použitie reverzne (obrátene) napojeného objektívu. V kombinácii s medzikrúžkami a makroobjektívom môžeme získať zväčšenie aj 7:1

 

Ponorenie sa do makrosveta našej prírody nám doslova odhalí nové nevídané dimenzie vesmíru. Netreba mať pri tom drahú výbavu. Nechajme sa nadchnúť prírodou a jej nepoznanými detailami.

 

Pzn.: Článok bol publikovaný v časopise Polovníctvo a rýbárstvo v májomvom čisle 2012.

 

Autor: Matej Žiak

Komentáre (3)
Späť na články