Wildlifephotobrothers

Makrosvet bezstavovcov

16.06.2011

        V toto mesačnom čisle časopisu Poľovníctvo a rybárstvo sa opäť môžete dočítat zaujímavosti zo sveta fotografovania divej prírody. Tento krát sa pozriem na špecifiká fotografovania bezstavovcov. Plnú verziu článku si môžete prečítata nižšie.

     Hmyz je najpočetnejšia a najrozmanitejšia skupina živočíchov na našej planéte. Na svete je doposiaľ známych zhruba 925 000 druhov hmyzu, čo predstavuje až 80 % všetkých živočíšnych druhov. Ak by ľudstvo zmizlo z povrchu zemského, je pravdepodobné, že by vládu prevzal práve hmyz. Je natoľko prispôsobivý, že ho môžeme nájsť takmer v každom type životného prostredia našej planéty. U nás na Slovensku je známych viac ako 35 tisíc zástupcov tejto bohatej skupiny. Ako zvečniť niektorých zástupcov z tejto najstaršej skupiny suchozemských živočíchov si prezradíme v nasledujúcich riadkoch.


    Fotografovanie hmyzu je veľmi širokým a zároveň aj obľúbeným žánrom u amatérov i profesionálov. Vyprodukovanie kvalitnej fotografie hmyzu je však komplikované a časovo náročné. Pri práci s fotoaparátom vo voľnej prírode treba mať vždy na pamäti tri základné pravidlá, ktoré sú špecifické práve pre hmyz. Ak sa fotograf bude nimi riadiť, uľahčí mu to jeho prácu.


Základné zákonitosti:


    V prvom rade treba mať na zreteli, že všetky druhy hmyzu sú ektotermné organizmy a teda teplota ich tela kolíše s teplotou okolitého prostredia. Táto vlastnosť sa odráža na aktivite organizmov. Pre fotografa bude teda najlepšie, ak sa na fotografický lov vyberie hneď ráno, pred svitaním, keď je teplota viac-menej nízka. Aktivita hmyzu relatívne klesá aj počas zamračených a sychravých dní. Naháňať lietajúci hmyz počas poludňajších hodín pri priamom slnečnom svetle by spôsobilo problémy aj skúseným fotografom s dlhoročnou praxou.
    Takmer každý živočích vo voľnej prírode má svoju takzvanú tolerančnú zónu. Je to jeho priestor, v ktorom sa cíti v bezpečí. Ak fotograf naruší tento priestor, hmyz je v momente preč. Preto je dobré zistiť si (najlepšie z vlastnej skúsenosti), a potom správne odhadnúť túto vzdialenosť, ktorá môže byť druhovo špecifická.
    Posledným základným pravidlom, ktoré fotografovi môže ,,nahnať" objekt pred fotoaparát, je poznanie biológie vyhliadnutých druhov. Mnohé druhy sú úzko viazané na konkrétne rastliny, či biotopy, ktoré úzko súvisia z ich životným cyklom. Ak je fotograf vybavený touto vedomosťou, urýchli mu to prácu.

Obr.1.:Chlpačka veľká odpočívajúca na kvetoch orchidey.

 

 Voľba techniky:


    Pri fotografovaní hmyzu existuje veľká škála spôsobov. Nedá sa vyprofilovať jedna univerzálna zostava, ktorá by fungovala na väčšinu situácií. No dá sa zjednodušene hovoriť o dvoch základných prístupoch, podľa ktorých si môže fotograf zvoliť správny výber objektívov. Oba prístupy sa od seba rozlišujú v jednej veci a ňou je veľkosť snímaného objektu.
    Ak sa fotograf rozhodne zamerať sa na väčšie druhy hmyzu ako sú napríklad vážky, motýle a niektoré druhy chrobákov, určite by mal porozmýšľať nad objektívom s dlhším ohniskom. Ideálne je, ak je tento objektív makrooobjektívom. Najpoužívanejšie ohniská sú od 100 mm zhruba do 300 mm. Kratšie objektívy zmenšujú distančnú vzdialenosť a môžu narúšať bezpečnú zónu živočíchov. Objektívy s ohniskovou vzdialenosťou nad 300 mm sú konštrukčne veľké, obzvlášť ak majú vysokú svetelnosť. S takýmito ,,delami" je obtiažne pracovať na fotografii hmyzu. A objektív nemá v technických údajoch vlastnosť makroobjektív, tak sa dá pomôcť nasadením medzikrúžku. Treba však rátať s tým, že medzikrúžok spotrebuje viac svetla. Prácu v teréne veľmi uľahčí použitie monopodu.

Obr.2.: Charakteristický robusný chrobák Roháč veľký dorastajúci až do 7,5 cm veľkosti.


    Druhým prístupom je fotografovanie menších objektov, ktoré si vyžaduje zväčšenie 1:1 a väčšie. Tu sú ideálne objektívy do ohniskovej vzdialenosti 100 mm. Neodmysliteľnou výbavou by mala byť sada medzikrúžkov, prípadne makromechy. Relatívne lacnou alternatívou špeciálnych a pomerne drahých makroobjektívov s vysokým zväčšením je reverzné spojenie dvoch objektívov. Hlavný s dlhším ohniskom, ktorý je na tele aparátu a potom druhý, reverzne nasadený objektív s menším ohniskom, nasadený ako filter na hlavný objektív pomocou reverzného adaptéru. Takto sa dajú fotografovať organizmy veľké len pár milimetrov. Pri takomto prístupe je potrebné dobre ovládať prácu s externým bleskom. Samozrejme nemal by chýbať statív. Dobrou pomôckou k statívu je použitie makrosánok.

Obr. 3.: Mravec lesný odfotografovaný pomocou troch medzikrúžkov s dĺžkou 72 mm a externého blesku.



Kde loviť:


    Takmer ako pri všetkých živých organizmoch aj tu platí, dobre si naštudovať informácie o danom druhu alebo lokalite, kde sa ide fotografovať. Na začiatok je ideálnym miestom domáca záhrada, kde sa tiež vyskytuje veľké množstvo bezstavovcov. Tak ako sa v zime lákajú vtáky na kŕmitko, aj v letných mesiacoch sa dá prilákať lietajúci hmyz na vhodne vysadené záhradné kvety. K lákaniu hmyzu sa dá tiež použiť ako návnada najmä pre blanokrídlovce a dvojkrídlovce hnijúce ovocie. Najlepším miestom na fotografovanie hmyzu sú lúky a miesta, kde lúka hraničí s hájom alebo lesom. Na takýchto miestach to životom len tak bzučí.
    Včas ráno alebo počas zatiahnutej oblohy je dobré dôkladne preskúmať vegetáciu, ktorá poskytuje veľkej rade bezstavovcov úkryt a miesto odpočinku. Najmä motýle využívajú spodné strany listov, kam sa môžu ukryť pred dažďom a chladom.

 

 Obr.4.: Motýľ Mlynárik žeruchový ukrytý v listoch žihľavy počas zamračeného dňa.

 

    Bohatým miestom na atraktívne objekty - napríklad na vážky, sú brehy porastené rastlinami v blízkosti malých vodných nádrží, jazierok a rybníkov. Ak sa takéto miesta navštívia v skorých ranných chladných hodinách, úlovku sa nedá vyhnúť.

Obr.5.: Ranné prebúdzanie vážky Orthetrum brunneum spiacej na trstine.

 

Ochrana druhov:


    To, čo platí pri ostatých žánroch fotografie voľnej prírody, to platí aj tu. Fotografovanie by nikdy nemalo ísť na úkor prírody a jej ochrany. Práve naopak, malo by ísť ruka v ruke. Najväčším nebezpečenstvom pre fotografovaný hmyz je neprimeraná manipulácia s ním. Mnohokrát sa pri fotení naskytne situácia, že je potrebné trochu štuchnúť do objektu, prípadne ho ináč natočiť. Treba to však robiť vždy opatrne a prezieravo. Určite nie je dobré prenášať živé organizmy z miesta na miesto, obzvlášť ak ide o vzácne či ohrozené druhy. Najlepšie je, ak sa fotograf pri svojich potulkách vyhne chráneným oblastiam, a to nie len kvôli tomu, aby sa vyhol problémom so zákonom, ale hlavne pre to, aby nenarúšal citlivé a zraniteľné miesta našej prírody.

 Obr.6. - Samčekovia Vretienky vičencovej prilákaní na feromóny samičky.

 

Autor: Matej Žiak

Komentáre (4)
Späť na články